Cena Pamiatkového úradu SR 2014
Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2014
Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel bude 26. apríla 2014v Červenom Kláštore po siedmykrát slávnostne udelená cena Pamiatkového úradu SR za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky – Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2014. Tohtoročnými laureátmi ceny sú Mgr. Štefánia Tóthová, PhDr. Alexander Balega a Ing. arch. Ján Lichner, CSc. in memoriam.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel bude 26. apríla 2014v Červenom Kláštore po siedmykrát slávnostne udelená cena Pamiatkového úradu SR za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky – Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2014. Tohtoročnými laureátmi ceny sú Mgr. Štefánia Tóthová, PhDr. Alexander Balega a Ing. arch. Ján Lichner, CSc. in memoriam.
Mgr. Štefánia Tóthová začala pracovať na pôde početných predchodcov súčasného Pamiatkového úradu SR v roku 1965 v novovytvorenom archeologickom oddelení. Od roku 1966 až do 80. rokov 20. storočia viedla archeologické výskumy v rámci komplexných pamiatkových výskumov vo viacerých významných lokalitách západného a stredného Slovenska, napríklad na nádvorí Zvolenského zámku, v Banskej Štiavnici, Skalici, Liptovskej Anne či Holíči, a predovšetkým na hrade Beckov. Svoje skúsenosti uplatnila pri formovaní metodiky ochrany archeologického dedičstva v chránených územiach a po prijatí zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti spracovávala návrhy na zaradenie archeologických pamiatok do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Jej rozsiahla publikačná činnosť zahŕňa nielen články v odborných periodikách a zborníkoch, ale v spoluautorstve sa podieľala aj na publikáciách o pamiatkových rezerváciách Levoča, Bardejov, Hrad Beckov a zostavila a autorsky sa spolupodieľala na publikácii Banská Štiavnica – Svetové kultúrne dedičstvo. Nájdeme ju aj medzi autormi nedávno zahájenej edície PÚ SR Národné kultúrne pamiatky na Slovensku
PhDr. Alexander Balega po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pôsobil ako odborný asistent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, venoval sa najmä obdobiu osvietenstva na našom území. Neskôr, keď z politických dôvodov nesmel pracovať na univerzite, ani venovať sa odbornej publikačnej činnosti, sa zamestnal v Osvetovom stredisku Košice – vidiek, po reorganizácii na odbore kultúry v okrese Košice – okolie a od roku 1988 na KÚŠPSOP Prešov, stredisku Košice. Inicioval veľmi potrebné odborné kontakty slovenských pamiatkarov s pamiatkarmi z Maďarska, na základe ktorých od 90. rokov 20. storočia vedenie oboch národných inštitúcií každoročne podpisovalo dohodu o spolupráci s konkrétnym programom. Koordinoval spoločné projekty – výskum 14 stredovekých kostolov v severnom Maďarsku a južnom Slovensku, výstavu Stredoveké nástenné maľby v srdci Európy (2000), medzinárodné konferencie Imrich Henszlmann a jeho dielo (1996) a Viktor Myskovszky a jeho dielo (1998), odborné semináre, publikačnú činnosť a výmenu odborníkov.
Ing. arch. Ján Lichner, CSc. (1930 – 1986) vyštudoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. S pamiatkovou starostlivosťou sa zoznámil už počas štúdia, keď pôsobil v tíme architektov a študentov, ktorí sa venovali zameriavaniu a stavebno-historickým výskumom v Banskej Štiavnici, Kremnici, Banskej Bystrici, Levoči či na Bratislavskom hrade. Neskôr projektoval rekonštrukcie historických objektov, napríklad bašty Lugisland na Bratislavskom hrade, reprezentačných priestorov Primaciálneho paláca v Bratislave, Farmaceutického múzea Červený rak v Bratislave, Galérie ľudového múzea na Slanickom ostrove Oravskej priehrady, Zemplínskeho múzea v kaštieli v Michalovciach a ďalších. V rokoch 1966 – 1976 bol riaditeľom Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Počas jeho pôsobenia sa o. i. zavŕšil dlhoročný proces prípravy Súpisu pamiatok na Slovensku (1967 – 1969) a zriadili sa okresné pamiatkové správy, ktorých tradíciu nesú súčasné krajské pamiatkové úrady. Po rezignácii na post riaditeľa SÚPSOP sa zamestnal na Ministerstve výstavby a techniky SSR, neskôr v Slovenskej komisii pre vedecko-technický a investičný rozvoj. Prijatím zákona č. 27/1987 o štátnej pamiatkovej starostlivosti dostala ochrana pamiatok pevné právne základy, no tejto pozitívnej zmeny, o ktorú sa celoživotne usiloval, sa však už Ján Lichner nedožil.
Cenu Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2014 odovzdala generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarína Kosová na slávnostnom podujatí v Kostole sv. Antona Pustovníka v areáli národnej kultúrnej pamiatky – kartuziánskeho kláštora v Červenom Kláštore 26. apríla 2014.
PhDr. Alexander Balega po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pôsobil ako odborný asistent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, venoval sa najmä obdobiu osvietenstva na našom území. Neskôr, keď z politických dôvodov nesmel pracovať na univerzite, ani venovať sa odbornej publikačnej činnosti, sa zamestnal v Osvetovom stredisku Košice – vidiek, po reorganizácii na odbore kultúry v okrese Košice – okolie a od roku 1988 na KÚŠPSOP Prešov, stredisku Košice. Inicioval veľmi potrebné odborné kontakty slovenských pamiatkarov s pamiatkarmi z Maďarska, na základe ktorých od 90. rokov 20. storočia vedenie oboch národných inštitúcií každoročne podpisovalo dohodu o spolupráci s konkrétnym programom. Koordinoval spoločné projekty – výskum 14 stredovekých kostolov v severnom Maďarsku a južnom Slovensku, výstavu Stredoveké nástenné maľby v srdci Európy (2000), medzinárodné konferencie Imrich Henszlmann a jeho dielo (1996) a Viktor Myskovszky a jeho dielo (1998), odborné semináre, publikačnú činnosť a výmenu odborníkov.
Ing. arch. Ján Lichner, CSc. (1930 – 1986) vyštudoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. S pamiatkovou starostlivosťou sa zoznámil už počas štúdia, keď pôsobil v tíme architektov a študentov, ktorí sa venovali zameriavaniu a stavebno-historickým výskumom v Banskej Štiavnici, Kremnici, Banskej Bystrici, Levoči či na Bratislavskom hrade. Neskôr projektoval rekonštrukcie historických objektov, napríklad bašty Lugisland na Bratislavskom hrade, reprezentačných priestorov Primaciálneho paláca v Bratislave, Farmaceutického múzea Červený rak v Bratislave, Galérie ľudového múzea na Slanickom ostrove Oravskej priehrady, Zemplínskeho múzea v kaštieli v Michalovciach a ďalších. V rokoch 1966 – 1976 bol riaditeľom Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Počas jeho pôsobenia sa o. i. zavŕšil dlhoročný proces prípravy Súpisu pamiatok na Slovensku (1967 – 1969) a zriadili sa okresné pamiatkové správy, ktorých tradíciu nesú súčasné krajské pamiatkové úrady. Po rezignácii na post riaditeľa SÚPSOP sa zamestnal na Ministerstve výstavby a techniky SSR, neskôr v Slovenskej komisii pre vedecko-technický a investičný rozvoj. Prijatím zákona č. 27/1987 o štátnej pamiatkovej starostlivosti dostala ochrana pamiatok pevné právne základy, no tejto pozitívnej zmeny, o ktorú sa celoživotne usiloval, sa však už Ján Lichner nedožil.
Cenu Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2014 odovzdala generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarína Kosová na slávnostnom podujatí v Kostole sv. Antona Pustovníka v areáli národnej kultúrnej pamiatky – kartuziánskeho kláštora v Červenom Kláštore 26. apríla 2014.