Historická strešná konštrukcia Michalskej bránovej veže v Bratislave - nové poznatky z pamiatkového výskumu

Historická strešná konštrukcia Michalskej bránovej veže v Bratislave - nové poznatky z pamiatkového výskumu

Pred obnovou Michalskej bránovej veže v Bratislave v roku 2018 prebehol pod gesciou Pamiatkového úradu SR "Architektonicko-historický výskum krovovej konštrukcie NKP Bránová veža "Michalská brána" (č. ÚZPF: 120/1) BRATISLAVA - STARÉ MESTO, Michalská č. 24 ". Pamiatkový výskum strechy veže doplnil architektonicko-historický výskum murovanej časti veže od autorov PhDr. Zuzana Zvarová a Ing. Miroslav Matejka: "Bratislava, Michalská ul., veža bránová, architektonicko-historický výskum interiéru“, ktorý bol spracovaný rovnako v roku 2018. 

Výskum strechy identifikoval vyspelú tesársku barokovú konštrukciu veže postavenú v roku 1758. Krov veže „Michalskej brány“, jedinej zachovanej stredovekej brány mestského opevnenia Bratislavy, ktorá doznala viacerých stavebných zásahov, nadstavieb a prestavieb v novoveku patrí k významným viacstupňovým tesárskym konštrukciám minulosti, vrátane svojej impozantnej výšky strechy takmer 23 metrov (výška od koruny muriva, vrátane sochy sv. Michala archanjela). Samotný krov je previazaný s nižšou stĺpikovou tesárskou konštrukciou, ktorá je v interiéri posledného murovaného nadzemného podlažia vysokého 4,5 m. Táto konštrukcia po obvode stien osembokého pôdorysu 7. nadzemného podlažia (hodinové podlažie) je zavetrená systémom križujúcich sa vzpier v tvare ondrejských krížov a centrálna časť je prehustená skupinou dlhých navzájom sa križujúcich rozpier medzi obvodovými stĺpikmi. Murivá oktogónu viažu navzájom historické kované tiahla s klinovými závlačami. Samotná drevená konštrukcia má konštrukčno-typologické znaky príbuzné so samotnou nadstavbou – krovom veže. To signalizuje, že vztyčovanie základnej konštrukcie, zabezpečujúcej krov proti vetru a samotného krovu remeselne realizovala jedna tesárska dielňa, resp. pod spoločným dohľadom tesárskeho majstra, ktorý mal na starosti výstavbu krovu (strechy). Dôležitou informáciou, ktorú priniesol terénny prieskum v roku 2018 sú nálezy hužví na viacerých trámoch, čo potvrdzuje že drevo použité na tesárske konštrukcie strechy bolo plavené po rieke, s najväčšou pravdepodobnosťou po Dunaji. Krov pozostáva z viacerých stupňov rôznych typov konštrukcií, ktoré sú navzájom previazané tak, aby tvorili jeden celok. Spodnú – základnú časť tvorí priestorová konštrukcia 4 vzperadlových rámov s ležatými stĺpikmi, ktoré majú spoločnú vertikálnu os, okolo ktorej tieto navzájom „rotujú“ v pravidelnom rytme. Sklon stĺpikov je 75 stupňov a spolu s horizontálnymi rozperami medzi vrcholmi stĺpikov, viazanými štvorbokými ližinami (väznicami) sú zavetrené tradičnými pásikmi. Vzperadlová konštrukcia s ležatými stolicami po obvode strechy spočíva na trámovom rošte, pod ktorým je spomínaná stĺpiková konštrukcia zabezpečujúca strechu proti možnému vyvráteniu vetrom. Na základnú vzperadlovú konštrukciu s ležatou stolicou dosadá ďalšia stĺpiková konštrukcia s 8 vysokými päťbokými stĺpikmi, ktoré prechádzajú z 1. stupňa do 2. stupňa krovu a zároveň tvoria stĺpiky otvorenej lucerny. Celá stĺpiková konštrukcia až po doskové zaklenutie lucerny je najvyšším skúmaným stupňom krovu a meria takmer 9 metrov. Oba spomínané rozhodujúce stupne krovu sú navzájom previazané štyrmi vysokými trámami, ktoré sa navzájom v druhej výškovej úrovni križujú a fixované sú navzájom mohutnými kovanými strmeňmi. Ďalšie doplnkové nosné konštrukcie – ramenáty konkávnych tvarov a zmiešaných konkávno – konvexných tvarov cibule s rozperami a šikmými vzperami, sú len pridanými - doplnkovými konštrukciami k vyššie uvedeným dvom základným nosným konštrukciám. Tie však definujú pôsobivý výsledný tvar viacstupňovej barokovej cibuľovej strechy. Súčasnému tvaru strechy napovedá aj zachovaný archívny kolorovaný plán veže (pohľad na vežu) v Delineationes aedificiorum liberae regiaeque civitatis Posoniensis z 2. polovice 18. storočia, ešte s kamennou balustrádou. Z archívnych prameňov k predmetnej NKP je zrejmé, že viaceré opravy v 19. storočí sa týkali čiastočne aj strešného plášťa, ale predovšetkým samotnej oplechovanej sochy sv. Michala archanjela vo vrchole, ktorá bola v rokoch 1812 a 1845 reštaurovaná. Samotný krov nebol výraznejšie opravovaný. Zásahy v priebehu 19. storočia, ale aj v 20. storočí boli len lokálne. Išlo predovšetkým o vloženie príložiek k doskovým ramenátom v spodných úrovniach v napojení k samotnej základnej nosnej konštrukcii krovu a náhrady menších horizontálnych trámov. Významné sú v minulosti aj zásahy do strešného plášťa zrejme v niekoľkých vlnách - v 19. ale predovšetkým 20. storočí po 2. sv. vojne (roky 1958-60 a 1975), na viacerých miestach dodnes evidentné poškodenie strešného plášťa po ostreľovaní počas oslobodzovania Bratislavy v apríli 1945. Na severnom oplechovanom stĺpiku je dodnes tesne nad podlahou priestoru lucerny v plechu vydierkované meno ..MAŠKOV.. RUDOLF 1945, pravdepodobne pozorovateľa (vojaka?) z doby oslobodzovania Bratislavy sovietskou armádou. 

Dendrochronologický výskum potvrdil dobu vzniku krovu veže s archívnym výskumom do roku 1758, pričom plavené drevo bolo zoťaté v období vegetačného kľudu (zimné obdobie), niekedy na prelome rokov 1755/56d, 1756/57d, 1757/58d, dokonca ešte aj v období vegetácie (jar-leto) 1758ld. Súčasťou lucerny strechy boli mestské hodinové zvony – "Malý" s ovenčeným reliéfnym mestským znakom a nemeckým majuskulným nápisom odliaty v roku 1589 významnou dielňou Hansa Dinkelmayera z Viedne (spodný priemer zvonu - 855 mm) a "Veľký" s reliéfom mestského znaku i sv. Michalom a latinským majuskulným nápisom odliaty v roku 1679 dielňou Baltazára Herolda z Bratislavy (spodný priemer zvonu - 995 mm). 

Predmetom doplnku výskumu, realizovaného v súčasnom období už z lešenia (13.a 14. októbra 2021), je doskúmanie v minulosti neprístupných častí krovovej konštrukcie nad lucernou (3. stupeň krovu). Základ krovu nad lucernou tvorí trámový rošt spojený čapovaním s hornými koncami osembokej stĺpikovej konštrukcie (2. stupňa krovu), so zavetrením doskovými pásikmi v oblom tvare. V osi trámového základu je mohutná hrotnica. Jej tvar je osemboký, pre lepšie napojenie vysokých šikmých krokiev. Tie sú navzájom zavetrené po stranách diagonálnymi vzperami v tvare ondrejských krížov. Na strmé krokvy sú čapované doskové skruže tvarujúce hornú cibuľovú strechu nad lucernou. Vysoký trám hrotnice je z červeného smreku lavotočivého rastu, s výraznými vysušnými trhlinami. Zhora je do hrotnice čapovaná dlhá kovová tyč, ktorá nesie pôvodnú kovovú plastiku Archanjela Michala s drakom. Drevenú hrotnicu vo vrchole v napojení s kovovou tyčou zväzujú dva kované obruče. Rovnako predmetom výskumu je aj zachovaná baroková medená strešná krytina. Na základe zistení je možné nateraz vysloviť predpoklad, že je zachovaná intaktne skoro v celom rozsahu z obdobia výstavby 1758, s výraznejším doplnením na severnej strane, poškodenej počas oslobodzovania Bratislavy streľbou. Okrem originálne spájania pomocou ležatých falcov na plochách a stojatých falcov na okrajoch - hranách, je prínosným zistením zachovanie fragmentov po zlátení ozdobných prvkov ako aj lemov ohraničujúcich tieto prvky. Zrejme najproblematickejším miestom v súčasnosti vykonávanej obnovy strechy je spodná časť "veľkej" cibule, ktorá dominuje streche. Dôvodom sú prehnité dosky debnenia, na ktoré sú klincované medené pláty. Krytinu je potrebné uvoľniť a postupne nahradiť poškodené dosky strešného plášťa. Autori – Ing. Ľubor Suchý, PhD. (Krajský pamiatkový úrad Prešov) a Ing. arch. Karol Ďurian, PhD. (Krajský pamiatkový úrad Žilina)