Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Portál
  2. Aktuality
  3. Detail

Odišla výnimočná pamiatkarka Silvia Paulusová

Silvia Paulusová s Ľudmilou Husovskou v koči a v popredí s Blankou Kovačevičovou-Puškárovou počas terénneho výskumu na Liptovskej Mare Foto: Archív PÚ SR, 1970?

(*18.9.1944, Bratislava – †2.2.2024, Bratislava)

Životná púť našej kolegyne, excelentnej odborníčky ale predovšetkým priateľky, Silvie Paulusovej dospela do svojho záveru. Bol to život naplnený otvorenosťou, toleranciou a neutíchajúcim záujmom o hlboké vnútorné poznanie prepojené s poznaním odborným. Celý svoj aktívny profesionálny život naplnila prácou zasvätenou pamiatkam, a to predovšetkým sakrálnej architektúre a jej výskumom.

Silvia Paulusová nastúpila na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorý bol predchodcom dnešného Pamiatkového úradu SR už počas externého štúdia dejín umenia na FFUK Bratislava, ktoré ukončila v roku 1975, a pôsobila v ňom až do odchodu na dôchodok v roku 2001. No aj po tejto zmene pokračovala vo výskumnej činnosti a naďalej pôsobila ako privátna bádateľka venujúca sa architektonicko-historickým a umelecko-historickým výskumom a publikačnej činnosti. Popri tom s nadšením odovzdávala svoje skúsenosti mladšej generácii.

Bola nevšedným príkladom života mimoriadne previazaného s prácou. Jej silná osobnosť bola charakteristická svojou vytrvalosťou a húževnatosťou, s ktorou riešila odborné problémy, prakticky, systematicky, exaktne a vždy so snahou o preniknutie do skutočnej hĺbky ich podstaty. Išlo o mimoriadne ľudskú osobnosť s nesmiernou empatiou, ktorá bola vždy ochotná pomôcť a venovať sa práci s plným nasadením a energiou. Čistý nevybrúsený diamant, žiariaci vnútorným svetlom. Vo svojej podstate blížiaci sa k vzácnej harmónii života. To by mohla byť jedna z charakteristík, ktorá by vystihovala do istej miery jej osobnosť.

Requiescat in pace, Silvia. / Odpočívaj v pokoji a svetle, Silvia.
 

Posledná rozlúčka s Mgr. Silviou Paulusovou sa uskutoční v piatok 9. 2. 2024 o 14.45 v bratislavskom Krematóriu.

Bližšie k osobnosti Silvie Paulusovej:

Michaela Kalinová,
V Bratislave 2. 2. 2024

Zo spomienok na Silviu Paulusovú

Prvé spomienky na Silviu sa spájajú s mojim vysokoškolským štúdiom v Bratislave. Vtedy som so záujmom navštevoval archív Pamiatkového ústavu, sídliaceho ešte v unimobunkách za Bratislavským hradom. Dlhé hodiny venované štúdiu archívnych dokumentov mi poskytli príležitosť stretnúť sa aj s nevšednou čulou a usmievavou ženou, ktorá bola v tomto archíve zjavne ako doma a svojim vnímavým pohľadom zaregistrovala aj častého študentského bádateľa ponoreného do výkresov hradných stavieb. Neraz sa mi so záujmom prihovorila a dotazovala na moje štúdium, takže naše opakované stretnutia v tomto prostredí sa neskôr začínali Silviiným žartovným pozdravom „Hrady, hrady?“.

Silviin zanietený záujem o pamiatky, ale aj o odborný rast začínajúcich pamiatkarov, dali podnet pre naše ďalšie pracovné stretnutia po mojom nastúpení na pracovisko Pamiatkového ústavu v Topoľčanoch (1992) a od roku 1995 v Nitre. Jej ochota pomáhať sa pretavila do mnohých odborných konzultácií počas mojich prvých výskumov na kaštieli v Partizánskom-Šimonovanoch, alebo na kostole v Zemianskych Kostoľanoch-Dolných Lelovciach. No čoskoro sa rozvinula aj do odbornej spolupráce na spoločných tímových výskumoch stredovekých kostolov vo Veľkých Chyndiciach (1997) a v Timoradzi (1998). Silvia dokázala s nevšednou pracovitosťou a vytrvalosťou načierať do tajov historických stavieb a patrila k tým bádateľom, ktorí nepozerali na čas a ani na pohodlie, ale sa dokázali úplne odovzdať svojej výskumnej vášni a túžbe pomôcť druhým.    

Po mojom nástupe na pamiatkové pracovisko do Nitry ma napriek mojim malým skúsenostiam poctila zdieľaním svojich výskumov. Viackrát ma zobrala aj na svoj výskum kostola v Drážovciach, aby sme spoločne mohli konfrontovať vyhodnotenie odkrývaných architektúr. Takýchto stretnutí bolo pravdaže veľa a Silviin kolegiálny a empatický postoj k ľuďom bol živnou pôdou nielen pre napredovanie v spoločnom výskumnom bádaní, ale poskytol príležitosť aj pre viaceré veselé príhody. Dodnes si živo spomínam na spoločný zápal počas konzultácie pri výskume kostola v Kostoľanoch pod Tribečom (2001), ktorý zrazu prerušil nečakaný návalový dážď. Sotva sme stihli zliezť z lešenia a skryť sa do auta, dážď vzrástol ešte viac a my sme zostali so smiechom v aute uväznení bez kontaktu s okolitým svetom, keďže návalu vody nedokázali vzdorovať ani stierače.

V prípade Silvie však nezostávalo len pri pracovnom zanietení. Jej záujem smeroval aj k osobnému životu druhých ľudí, ktorých radosti i starosti s úprimnou láskou zdieľala a hľadala aj riešenia na zmiernenie ich ťažkostí.

Napriek všetkému dobru, ktoré Silvia okolo seba šírila, jej život nebol ľahký a dlhodobo ju sprevádzal trápením a rozličnými ťažkosťami. Tie neustali ani v posledných rokoch života na dôchodku, keď si nevedela nájsť ani pokojný čas na uverejnenie svojich dlhoročných výskumov kláštora v Skalke nad Váhom, ktorý jej bol zvlášť srdcu blízky.

Je veľká škoda, ak sa človeku napriek úsiliu nedostane príležitosti odovzdať celé svoje vzácne poznanie a skúsenosti druhým. V našom pozemskom živote je to už tak, že jeho koniec sa nedá predvídať. Odchody blízkych ľudí do nebeského domova sú nielen nečakané, ale nezriedka sú rýchle a najmä bolestné. Často sa ani nenaskytne príležitosť im poďakovať za to, aké dôležité miesto mali v našom živote, a ani za to, ako si vo svojom srdci uchovávali nás. Môžem to preto Silvia urobiť len dodatočne, aspoň týmito úprimnými slovami poďakovania za všetky chvíle a úsilia, ktorými si mňa i mojich pamiatkarských kolegov a kolegyne obdarila.

Martin Bóna
V Zlatých Moravciach 3.2.2024

POPISY K FOTOGRAFIÁM:

  • Silvia Paulusová s Ľudmilou Husovskou v koči a v popredí s Blankou Kovačevičovou-Puškárovou počas terénneho výskumu na Liptovskej Mare
    Foto: Archív PÚ SR, 1970?
  • Silvia Paulusová v okne trenčianskeho karnera pri rekonštruovaní jeho kružby
    Foto: I. Gojdič, 1975
  • Silvia Paulusová pri prekresľovaní a rekonštruovaní kružby okna karnera v Trenčíne
    Foto: I. Gojdič, 1975
  • Silvia Paulusová v Kopčanoch
    Foto: M. Kalinová, 2005
  • a-b Silvia Paulusová v benediktínskom kláštore v Skalke nad Váhom
    Foto: M. Kalinová, 2006
  • Silvia Paulusová v Skalke nad Váhom pri starobylej lipe
    Foto: M. Kalinová, 2006
  • Silvia Paulusová pri evanjelickej zvonici, v pozadí s panorámou hradu Beckov
    Foto: M. Kalinová, 2006
  • Silvia Paulusová na hradných slávnostiach v Beckove
    Foto: M. Kalinová, 2006
  • Silvia Paulusová počas výskumu Kostola sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci – Pominovci.
    Foto: M. Kalinová, 2011
Silvia Paulusová v okne trenčianskeho karnera pri rekonštruovaní jeho kružby Foto: I. Gojdič, 1975
Silvia Paulusová pri prekresľovaní a rekonštruovaní kružby okna karnera v Trenčíne Foto: I. Gojdič, 1975
Silvia Paulusová v Kopčanoch Foto: M. Kalinová, 2005
Silvia Paulusová v benediktínskom kláštore v Skalke nad Váhom Foto: M. Kalinová, 2006
Silvia Paulusová v benediktínskom kláštore v Skalke nad Váhom Foto: M. Kalinová, 2006
Silvia Paulusová v Skalke nad Váhom pri starobylej lipe Foto: M. Kalinová, 2006
Silvia Paulusová pri evanjelickej zvonici, v pozadí s panorámou hradu Beckov Foto: M. Kalinová, 2006
Silvia Paulusová na hradných slávnostiach v Beckove Foto: M. Kalinová, 2006
Silvia Paulusová počas výskumu Kostola sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci – Pominovci. Foto: M. Kalinová, 2011