Niekoľko poznámok k stavebno-historickému vývoju NKP Kostol Božieho Tela v Jankovciach

Obec Jankovce leží v Ondavskej vrchovine, vo východnej časti doliny Oľky, v nadmorskej výške okolo 178 m n. m. Rímskokatolícky Kostol Božieho tela v Jankovciach je situovaný v strede obce, na pozemku parcelné číslo KNC 1 k. ú. Jankovce. Areál kostola, ktorý má v pôdoryse tvar nepravidelného viacuholníka, je ohraničený novodobým plotom. Tento sakrálny objekt, ktorý patrí medzi kostoly vidieckeho typu, bol pre svoje pamiatkové hodnoty (architektonická, historická, umelecko-remeselná, urbanistická) vyhlásený za národnú kultúru pamiatku 1. januára 1988 prostredníctvom rozhodnutia ONV Humenné číslo 256/87.

Podľa dochovaných archívnych prameňov začalo mieste farské spoločenstvo s výstavbou tunajšieho Kostola Božieho Tela v roku 1769. Dokončený bol o rok neskôr.Postavený bol uprostred obce „na vlhkom a nie práve najbezpečnejšom mieste“. Výstavbu kostola finančne dotoval gróf Michal Almásy de Zsaclany et Török-Szent-Miklós. Zasvätený bol od svojho prvopočiatku Najsvätejšiemu Telu Pána. V bezprostrednom okolí kostola sa v čase jeho zriadenia nenachádzal ani cintorín, ani krypta. Kostol bol podľa dobových prameňov „vybudovaný zo solídneho materiálu, dostatočne odolnému voči zemetraseniam a ohňu“.

Na začiatku 19. storočia, počas vizitácie farnosti, realizovanej prvým košickým sídelným biskupom Ondrejom Szabóom, disponoval kostol loďou, svätyňou, sakristiou a vežou. Vo veži sa nachádzali dva zvony, z ktorých väčší vážil 140 libier (cca 78 kg) a menší 70 libier (cca 39 kg). Chór (empora) a sakristia sa nachádzali v dobrom stave. V kostole sa nachádzal jeden oltár, na ktorom boli umiestnené svietniky a večné svetlo. Vnútorné zariadenie bolo vyhovujúce. V interiéri sa nachádzal aj jeden prenosný obraz Panny Márie a disponoval všetkým potrebným bohoslužobným zariadením. V priebehu 19. a na začiatku 20. storočia bol kostol štyrikrát opravovaný (1866, 1893, 1923 a 1925). Rozsah prác, realizovaných v rámci uvedených obnov však nie je známy. Vieme len to, že ich financovanie bolo hradené zo zbierok veriacich.

Počas prvej svetovej vojny boli z veže kostola pre vojenské potreby rakúsko-uhorskej armády zrekvírované oba pôvodné zvony. Tri nové zvony (náhrada za zrekvírované) pribudli do veže v 20. rokoch 20. storočia. Prvou zásadnejšou obnovou, ktorej rozsah je známy, prešiel kostol v roku 1941, kedy na ňom boli vztýčené nové krovy nad svätyňou, loďou, sakristiou a vežou, v západnej časti lode bola vybudovaná empora a v interiéri bola zrealizovaná výmaľba. Druhá rozsiahla obnova sa dotkla kostola v roku 1985, kedy obnovené fasády (hladké vápenno-piesčité omietky boli nahradené drsnými brizolitovými), v interiéri kostola bola zrealizovaná súčasná figurálna a ornamentálna výzdoba klenieb a medziklenbových pásov a solek sa obložil dreveným smerovým obkladom.

Posledná známa a odsúhlasená obnova objektu je datovaná do rokov 1995 – 1997, kedy došlo k výmenne okenných výplní, odstránil sa drevený obklad sokla v interiéri, obnovili sa hygienické nátery, funkčne (pre potreby pokoncilového liturgického slávenia) sa upravila svätyňa a jej mobiliár (obetný stôl, ambon), odvodnil sa exteriér, zrealizoval sa náter fasád a vykonala sa revízia elektriny a vody.

Súčasťou kostolného mobiliára sú aj dva pamiatkovo chránené predmety (hnuteľné národné kultúrne pamiatky) – barokový kalich z pozláteného striebra z roku 1711 a klasicistický závesný obraz s biblickým výjavom Poslednej večere z roku 1792 signovaný Simonom Kowalszkym.

Kostol v Jankovciach patril medzi desiatku pamiatkovo chránených objektov, ktoré v pondelok 9. októbra 2023 postihlo ničivé zemetrasenie. Ide o najviac poškodený objekt, ktorý si vyžaduje urgentný statický zásah, aby nedošlo k jeho zrúteniu. KPÚ Prešov v tejto súvislosti rozhodol o vykonaní opatrení na nápravu, v rámci ktorých stanovil vlastníkovi objektu povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu jeho statického zabezpečenia a vykonať toto statické zabezpečenie. Je zrejmé, že takýto rozsah prác nebude vlastník schopný financovať z vlastných prostriedkov, a preto je nevyhnutné, aby finančné náklady spojené s nariadenými opatreniami na nápravu znášal buď v plnom rozsahu, alebo aspoň v rozsahu stavebných prác spojených s jeho statickým zabezpečením, štát.

Viac o dopadoch zemetrasenia si môžete prečítať aj v článku  zemetrasenie-a-stav-tech-stav-pamiatkoveho-fondu

Autor: PaedDr. ThLic. Anton Liška, PhD.

Fotodokumentácia: Archív PÚ SR a KPÚ Prešov